Žirafa
Žirafa má najlepšie vyvinutý zmysel - zrak, ktorý jej umožňuje rozoznávať farby. Vďaka tomuto " bystrozraku " jej ani z výšky 6 metrov neutečie nič z toho, čo sa deje v jej blízkosti. Žirafa je stále v strehu. Cez deň spí len zriedkavo a aj v noci len drieme. Fázy hlbokého spánku netrvajú dlho, nikdy nie dlhšie ako 20 minút.Schopnosť bežať takmer ihneď po narodení nie je pre nikoho taká dôležitá ako pre bylinožravce pasúce sa na afrických pláňach. Nikto totiž nie je väčšmi ohrozený ako ichpráve narodené mláďa. Veľké mačkovité šelmy, divé psy a hyeny sú skúsenými lovcami, ktorí dokážu okamžite zistiť, kde sa v čriede nachádza slabé alebo bezbranné zviera. Predĺžený vývoj v maternici matky umožňuje mnohým bylinožravcom získať lepšie fyzické schopnosti, ktoré potrebujú na únik pred nebezpečenstvom už hodinu po narodení. Mláďa žirafy príde na svet po 15 mesiacoch úplne vyvinuté. Hoci sprvu stojí mláďa na nohách neisto, už 20 minút po prvom nádychu je schopné držať sa čriedy, aj keď mlieko cicia prvýkrát až hodinu po narodení. Žirafa rodí postojačky, takže mláďa čaká pád z výšky 4,6 metra. Mláďatá rastú rýchlo vďaka materskému mlieku. Malý samec je pri narodení vysoký asi 1,9 metra a za mesiac vyrastie asi o 80 milimetrov, takže vo veku dvoch rokov je dvojnásobne vyšší ako po narodení.Pri rýchlom behu žirafa kýva krokom, aby vyrovnala silu nôh. Vyzerá to síce smiešne, ale napriek tomu žirafa môže vyvinúť na krátke vzdialenosti rýchlosť až 50 km/h. Nepravidelné škvrny na srsti poskytujú žirafe vynikajúcu ochranu. Zďaleka šelmy v mihotavom slnečnom svetle nerozoznajú ani jej obrysy. Žirafa spása listy a vetvičky vo výške 2 až 6 metrov nad zemou. Svojím 40 centimetrov dlhým jazykom a silne vyvinutým vrchným pyskom chytí lístie a podá si ho do úst. Neprekážajú jej ani ostré trńe akácií. Voda je základ žirafu, ale kým niektoré živočíchy vystačia s málom, pre iné je aj taký jednoduchý úkon ako pitie plný nebezpečenstva. Žirafy sa museli prispôsobiť. Zakaždým, keď žirafa skloní hlavu, aby sa napila, musí ju potom znova zdvihnúť od vodnej hladiny, čo je asi dva metre pod úrovňou srdca, do výšky asi 3 a pol metra nad ním. Teoreticky by žirafa mala stratiť vedomie náhlym odkrvením mozgu. Má však neobyčajne rýchly pulz ( 150 tepov za minútu) a tak je jej cievny systém schopný vydržať náhle šoky. Cievy zásobujúce jej mozog majú navyše pružné steny, ktoré zvládnu prudký príval krvi a chlopne v krčnej tepne zastavujú prúdiacu krv do mozgu, alebo z neho pri pohybe hlavy hore a dole. To všetko sú nevyhnutné adaptácie zvieraťa, ktoré pri pití musí byť stále v strehu a neustále sa okolo seba rozhliadať. Aj keď sa mozog žirafy nachádza 4,8 metra nad úrovňou nôh, súbor nervov ich neustále kontroluje. Výsledkom je bezchybný rýchly cval žiráf africkou savanou.
