Nestrachuj sa o mňa
Keď som bola ešte veľmi malá odtrhli ma od mojej mamy a vyhodili na cestu.Neviem koľko som tam takto bezmocne ležala ale zobrala si ma jedna pani.Dostala som sa do rodinného domu a vy ste ma kŕmili až kým som dokázala jesť sama tuhú potravu.Výcvik som nedostala lebo ti moja milovaná panička(aj ostatných členov rodiny som mala veľmi rada)si bola ešte veľmi malá,tvoja sestra sa o mňa v takýchto veciach nezaujímala a vaši rodičia nemali čas.Ale aj tak som sa mala veľmi dobre.Celí môj život bolo behanie.Jedla som granule,varené ale aj niečo z obchodu.Keď si vyrástla ja som zostarla.Šantili sme spolu aj tak a ty si mi aj v mojom pokročilom veku nestíhala.Vždy si mi doniesla niečo keď si bola v meste.K hračkám som lásku nemala a ty si to vedela.Radšej si mi doniesla kapsičku Pedigriu alebo žuvaciu vecičku na ktorej som si poslednej dobe skoro zuby vylámala.Nikdy si pri mne nebola smutná.Ak si aj prišla vždy si odišla veselá.Ak som niečo vyviedla nevedela si sa na mňa dlho hnevať.Hodila som jeden previnilí pohľad a ty si ma hneď poškrabkala za ušami a vyzvala do hry.A teraz v posledných okamihoch môjho života si smutná.Videla som ťa už smutnú keď si sa pohádala s kamarátkami a ja som ti bola oporov.Ale teraz ti ta opora odchádza a ti si preto veľmi smutná.A ja by som ti chcela aspoň raz povedať ako som ťa mala vždy rada,tešila sa na teba,ľutovala ťa a ako som mala rada keď som ťa nahnevala a ty si mi hneď odpustila.Teraz odchádzam a chcem ti aspoň povedať NESTRACHUJ SA O MŇA.ja pôjdem tam hore do nebíčka a raz sa znova s tebou stretnem.Ale neponáhľaj sa.Tež sa zo života,z nového psíka.Ja budem na vás obidvoch dozerať tam zhora a tešiť sa na naše opätovné stretnutie.
