Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius Linnaeus, 1758)
Výskyt
Hroch obojživelný bol hojne rozšírený v celej subsaharskej Afrike. V dnešnej dobe sa vyskytuje najčastejšie u riek, jazier, močiare a iných druhov vôd v západnej, strednej, východnej a severnej časti južnej Afriky v nadmorskej výške až 2000m. Početné populácie sú okolo rieky Níl a Zambezi.
Fyzický popis
Hroch obojživelný je druhé najťažšie a najväčšie zviera Afriky. Hlava je veľká a mohutná najmä u samcov. Tlama je obrovská a hroch ju dokáže otvoriť v uhle až 150 °, na prednej časti ju lemujú hmatové fúzy. Vnútri papule sú obrovské kly vyrastajúci z dolnej i hornej čeľuste, ktoré hrochom neustále dorastajú. Tieto kly sa pri otváraní a zatváraní papule vzájomne obrusujú a sú veľmi ostré. Uprostred papule sú premenené rezáky, ktoré spolu s kly používajú Hrochy hlavne pri súbojoch. V zadnej časti oboch čeľustí je 6 menších stoličiek a trenových zubov, ktoré pomáhajú hroch rozomletá potravu. Stoličky a trenové zuby rastú po oboch stranách čeľuste a dohromady je ich 24. Stály chrup hrocha má 36 zubov. Uši sú malé a okrúhle a hroch s nimi dokáže veľmi dobre pohybovať. Nozdry je schopný pri potopenie uzavrieť. Uši, oči a nozdry má hroch rovnako ako napríklad krokodíl v jednej rovine a pri pobyte vo vode tak môžeme z ponorenej zvieraťa vidieť práve len túto malú časť. Má silné a zavalité telo a dospelé samce majú veľmi mohutnú šiju. Koža je bez srsti a holá, niekoľko štetín má len na ušiach a chvoste. Pod kožou majú hrochy silnú tukovú vrstvu, ktorá chráni pred zraneniami v súbojoch, ale tiež pomáha lepšie udržiavať teplotu tela. Hroší koža je citlivá na slnečné lúče a vylučuje tak na svoju ochranu z kožných žliaz sekrét ružovej farby, ktorý ju chráni pred vysušením a UV žiarením. Podľa posledných výskumov má hroší kože aj antibiotické vlastnosti. Hrúbka kože sa pohybuje od 1,5 cm do cca 4,5 cm a po vysušení je veľmi tvrdá. Nohy sú krátke av pomere k telu tenké. Predné i zadné nohy sú zakončené 4 prsty, medzi ktorými sú plávacie blany. Chvost je krátky a tlstý. Samce sú väčšie a ťažšie ako samice.
Správanie
Hroch obojživelný je hneď po slonovi druhé najväčšie africké zviera.
Žije v skupinách, ktoré majú v priemere okolo 15 zvierat a väčšinu dňa trávia vo vode. V oblastiach s vysokou koncentráciou hroch, môže mať schopný samec hárem, ktorý má viac ako 20 samíc. Je to výborný plavec a pri plávaní pod vodou je jeho veľké telo silne nadnášanie a hroch vyzerá ako keby sa vznášal. Doba ponoru sa pohybuje medzi 5-20 minútami, údaje sa v tomto veľmi rôzni. Usmerňujúcim zviera v stáde je obrovský samec. Dospelé samce sú silne teritoriálne a svoje teritórium si niekedy bránia aj za cenu vlastného života. Súboje o teritóriá si medzi silnými samce niekedy vyžiadajú aj cenu najvyššiu. Ak vyzývateľ nereaguje na výhražné správanie vlastníka teritória, neostáva nič len zistiť, kto zo samcov je silnejší. Pri týchto súbojoch vznikajú aj vážne zranenia, ktorým niekedy hrochy podľahnúť. Tu je však dobré pripomenúť, že niektoré aj vážnejšie zranenia kože sa hrochom veľmi dobre hoja a nezapália sa. Hroší kože totiž mimo to, že je silná a pevná, má aj ďalšie geniálna schopnosť - vylučuje sekrét, ktorý chráni pokožku pred vysušením a pred slnečným žiarením, čo je už dlhšiu dobu známe, ale tento sekrét má podľa posledných výskumov aj antibiotické vlastnosti a dokáže aj vo veľmi kontaminovanej vode hroší kožu chrániť pred zanietením. Teritórium si značkujú vlastným trusom, ktorý rozmetávajú po okolí svojim krátkym chvostom. Hrochy sú pomerne agresívne a neznášanlivý zvieratá a vlastné územie si niekedy bránia aj proti iným zvieracím druhom a niekedy je aj zabíja.. Ich puto k teritóriu je niekedy tak silné, že v silných obdobiach sucha, keď ich území vysuší africké slnko a ostatné Hrochy sa vydávajú hľadať iný vodný zdroj, tak niektorí samce svoje územie neopúšťajú a zomierajú vo svojom vlastnom domove, ktorý vedro a sucho premení takmer vo väzení a následne aj hrob. Hroch, ktorý prehral boj o teritórium je vyhnaný a žije nejakú dobu ako samotár alebo na následky zranení umiera. Mladí samci, ktoré teritoriálne samce vyháňajú zo stád sa združujú do mládeneckých stád a zdržujú sa v blízkosti hlavného stáda. Niektoré zdroje uvádzajú, že Hrochy v Afrike zabijú viac ľudí, než akékoľvek iné zviera. Toto však platí len v určitých oblastiach a sú miesta, kde napríklad slony a občas aj levy zabijú ľudí viac.
Ďalšou veľmi zaujímavou vlastností hroch je to, že vie ako jediné zviera komunikovať na súši i pod vodou a niekedy dokonca aj súčasne. Hroch má pri koreni spodnej čeľuste malú kôstku vo veľkosti mince a cez túto kôstku dokáže vnímať vo vode vibrácie, ktoré sú spôsobené rôznymi hrošími zvuky. Hroch je tiež najbližším žijúcim príbuzným veľrýb a delfínov. V prírode nemajú prirodzeného nepriateľa. Menšie zvieratá niekedy môžu uloviť levy.
Potrava
Hrochy sa živí rôznymi druhmi rastlín, tráv a niekedy okusujú i kríky a zbierajú spadla ovocia. Spásajú aj vodné rastliny, ktoré im pomáha tráviť zložitý žalúdok aj keď hroch nepatria medzi prežúvavce. Okrasné rastliny spásajú pomocou svojich silných pyskov. Dospelé zvieratá sú schopné skonzumovať aj cez 50kg rastlinnej potravy denne. Boli pozorované prípady, keď hrochy zabili a zvykal niektoré druhy antilop. V zriedkavých prípadoch sú schopní odohnať aj krokodílmi od zabitého zvieraťa a skúša prežúvať zvyšky krokodílích koristi. Niekedy okusujú i mršiny, ktoré nájdu na súši. Najčastejšie v noci sa hrochy opúšťajú vodu a vydávajú sa na pasenie na súš. Boli videní aj vo vzdialenosti cez 30km od vodného zdroja a v niektorých oblastiach sa chodí kúpať do mora.
Reprodukcia
Samce spolu bojujú spíš pri obrane teritória ako v súbojoch o samice. V oblasti v ktorej žijú, je totiž väčšine hroší samcov dopredu známe, kto je pánom háremu a samce bojujú len v prípade, keď si niektorý mladík myslí, že už nastal jeho čas a môže starého samca pripraviť o samice. Vo väčšine prípadov, je súboj krátky a mladík je veľmi rýchlo zkrotený. Hrochy sa pária v podstate po celý rok, ale dajú sa vysledovať vrcholy vo februári a auguste. Krava má ruji každé 3 dni.Po približne 8 mesiacoch samica rodí jedno mláďa (iba v ojedinelých prípadoch 2), ktoré vážia 25-50kg. Pôrod prebieha väčšinou vo vode a mláďa sa musia približne do pol minúty nadýchnuť. Malý hrošík je schopný okamžite po pôrode plávať, potápať sa a piť mlieko pod hladinou. Samice mláďa odstavuje medzi 6-9 mesiacomSpoločne zostávajú niekedy aj 2 roky. Dospelosti sa dožíva 20-35% mláďat.
Spôsoby komunikácie
hlasová: Hrochy vydávajú veľa rôznych zvukov, ktoré sa šíria smerom von cez hrdlo a nozdry
Ohrozenie a ochrana
Hroch bol nedávno zaradený na zoznam IUCN ako Status: Vulnerable A4cd
Jediným skutočným nepriateľom hrocha, rovnako ako všetkých ostatných zvierat, je človek a jeho neukojiteľná túžba ovládnuť nové územia, túžba po mäse, hroší zuboch a tiež hroší kožu.
