Mačka a jej myslenie

V skutočnosti je pre nás ľudí oveľa náročnejšie porozumieť mačke ako napríklad psovi. Východisko problému tkvie pravdepodobne v zásadnej odlišnosti nášho spôsobu života ako spoločenského druhu. Mačka, na rozdiel od človeka, psa alebo aj iných domácich zvierat, nežije v spoločenstvách. Je samotárskym lovcom, brániacim si svoje teritórium, a za týmto účelom vybaveným dokonalou fyzickou zdatnosťou a potrebnou duševnou vyrovnanosťou. Prežitie a zachovanie rodu sú jej hlavné motivácie podobne ako u ostatných živočíšnych druhov. Aby však bola v tomto smere úspešná, nepotrebuje kooperovať s ostatnými príslušníkmi svojho rodu, je celkom sebestačná. Možno povedať, že nezávislosť je hlavným atribútom myslenia a konania mačky.

Tvrdenia, že mačky sú sebecké, nakoľko sledujú v prvom rade vlastný prospech, pohodlie a bezpečnosť, sú síce z nášho ľudského uhla pohľadu možno pochopiteľné, ale patria skôr medzi moralizujúce súdy. V konečnom dôsledku sú zavádzajúce, pretože popierajú samotnú podstatu prirodzenosti mačky. Na druhej strane, aj keď sa mačka vždy a za každých okolností riadi predovšetkým svojou vlastnou mysľou, neznamená to, že by nedokázala viesť spoločenský život a nadväzovať rozmanité sociálne vzťahy, či už v rámci svojho druhu, s inými zvieratami alebo s ľuďmi.

Myslenie mačky sa neriadi len vrodenými inštinktmi ako sú lovecký a rozmnožovací pud, obrana teritória a podobne. Významnú rolu zohrávajú tiež postupne nadobúdané skúsenosti a výchova. Myslenie mačky je najvnímavejšie v jej ranej mladosti. Vo veku 2 až 7 týždňov je schopnosť vstrebávať nové skúsenosti a osvojovať si určité návyky najintenzívnejšia. Výskumy ukázali, že už v siedmom týždni života mačiatka je väčšina oblastí jeho mozgu zrelá. Je to zároveň najdôležitejšie obdobie nielen pre rozvoj inteligencie mačky, ale tiež jej sociálneho správania.

V období ranej socializácie sa formujú základy budúcich postojov a správania sa mačky v dospelosti k iným mačkám, domácim zvieratám a predovšetkým k človeku. Mačiatko, ktoré vyrastá nielen so svojou matkou a súrodencami, ale súčasne tiež v ľudskej spoločnosti a má s človekom dobré skúsenosti, osvojí si poznatok zásadného významu, že človek nie je nebezpečný. V dospelosti mačka potom vníma jeho prítomnosť vždy pozitívne. Pokiaľ jej človek poskytuje potravu, teplo, pohodlie a bezpečie, považuje ho dokonca za náhradnú matku. Naopak, absencia ľudského kontaktu v tomto rozhodujúcom období spôsobí, že mačka sa bude k človeku správať veľmi zdržanlivo a nedôverčivo, až nepriateľsky.

Odhliadnuc od významu vrodených inštinktov a skúseností z ranej mladosti, mačka sa učí celý svoj život a aktívne rozvíja svoje myslenie a duševné schopnosti. Výdatne jej v tom napomáha jej typická vlastnosť akou je zvedavosť. Mačka sa o všetko v jej okolí intenzívne zaujíma a každé dianie neustále pozoruje. Z pozorovania vyvodzuje závery a tie spolu so získanými skúsenosťami dokáže využiť v nových situáciách. Mačka sa vyznačuje dobrou pamäťou a schopnosťou interpretovať informácie. Jej myslenie je zároveň natoľko pružné, že jej umožňuje meniť správanie v závislosti od jej potrieb a daných okolností. Vďaka tomu je mačka prispôsobivá a úspešne prežíva.