Vtáctvo

Vtáctvo
Labuť
Labute sa rozšírili do mnohých európskych krajín v období 16. a 17. storočia. V tom čase sa chovali predovšetkým v zajatí. Dnes však labute poznáme ako polokrotké vtáky, ktoré žijú vo voľnej prírode.
Typickým pre labuť veľkú je čierny čelový hrbolček na koreni zobáka, ktorý je zvášť výrazný u samcov na jar v čase párenia.
Labute veľké sú rozprávkovo pôvabné vtáky. Ich siluety poznáme z hladiny mnohých jezier, rybníkov a riek. Najmä v zime ich často vídavame v ústiach riek. V tomto období ich snehobiele perie zíkava popolavú farbu.

Telestné rozmery
Dĺžka:150 cm
Rozpetie krídel:200 cm
Hmotnosť:
samce: okolo12-20 kg,
samice: okolo 10 kg

Rozmnožovanie
Pohlavná dospelosť:nadobúdajú v 2.-3. roku života
Obdobie hniezdenia:marec-jún
Počet znášok:1 za rok
Velkosť znášky:5-8 zelenkavobielych vajec
Doba sedenia: 36dní
Doba starostlivosti:3-4mesiace

Spôsob života
Správanie:páry spolu zostávajú počas celého života,ak však jeden partner uhynie, vytvorí sa veľmi rýchlo pár nový.Potrava:vodné rastliny,vodné riasy,traviny,zrrnká
Dĺžka života: výnimočne môže dosiahnuť až 50 rokov, priemerne maximálne 7 rokov
Príbuzné druhy: V zime môžeme v strednej Európe pozorovať ešte labuť spevavú a labuť malú.


Sova lesná alebo staršie sova obyčajná (lat. Strix aluco) je druh z čeľade sovovité.

Poznávacie znaky

Sova s mimoriadne veľkou hlavou (dĺžka tela je 370 mm, krídla 299 mm, chvosta 165 mm). Chrbát má tmavý až sivohnedý. Z brušnej strany je žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Počas letu je nápadná veľká, hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký. Ozýva sa hlasitým "kúiit, kjuvik". V čase párenia je to hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh" (klesavé ú) a húkanie "hú hú hú".

Ekológia a biotop

Sova lesná (Strix aluco). Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. V marci znáša 4-5 bielych vajec veľkosti 47x39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30-35 dní.
Výskyt a stav na Slovensku
Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídel.


Jastrab lesný – Accipiter gentilis (L.), čeľaď Accipitridae, je prostredne veľký dravec (♂ meria okolo 47 cm, ♀ 61 cm) s relatívne dlhým chvostom a krátkymi lopatkovitými krídlami. Vrch tela má tmavo sivohnedý, spodok tela, krídel a chvosta belavý s tmavými priečnymi pásikmi. Líca má tmavé, nad okom je belavý pás. (Nedospelé jedince majú na spodku tela pozdĺžne pásiky.) Jastrab lesný žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva lesy. Hniezdo z konárikov stavajú obaja partneri na stromoch. Samica doň znáša v 2 – 4 dňových intervaloch 3 – 4 zelenkasto-biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia 35 – 38 dní a spoločne sa starajú o výchovu mláďat v hniezde (40 dní). Prevažnú časť ich potravy tvoria vtáky, môžu však uloviť i menšiu srstnatú zver, napr. králik, zajac.

Myšiak lesný Buteo buteo (L.), čeľaď Accipitridae, je dravec prostrednej veľkosti (51 - 56 cm). zafarbenie má hnedé, na spodnej strane tela belavé s hnedými škvrnami. Medzi jednotlivými jedincami je však veľká farebná variabilita. Chvost je belavo-hnedo priečne pásavý. Obýva hory rozličného typu v Európe a v miernom pásme Ázie. Hniezdenie začína svadobnými letmi samca. Hniezdo z konárov stavajú obaja partneri a umiestňujú ho na strome. Samica doň znáša v štvordňových intervaloch 3 - 5 vajec, na ktorých sedí prevažne ona asi mesiac. Mláďatá v hniezde kŕmia obaja rodičia 6 - 7 týždňov a začas aj po vyletení. Základom potravy sú malé hlodavce. Myšiak lesný je často zamieňaný za Jastraba lesného a je prenasledovaný ako škodca hydiny. Aj keď príležitostne myšiak žerie zajace, alebo bažanty, túto väčšiu korisť sám neuloví, ale nájde mŕtvu. V zime sa rád zdržuje pri cestách, kde sa živí zvieratami zabitými autami. Podľa týchto pozorovaní sú potom stavy týchto dravcov často precenené.


Kontakt

Veronika a Lucia


Novinky

Výživa a FCI

Výživa je dôležitá súčasť rastu psa. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o výžive, tak sa pozrite.

—————

Výcvik psa

Ďalšou je výcvik psa. V podstránkach je každý povel zvlášť.

—————

Plemená psov

Dnes sa pridalo veľa noviniek. Jednou z nich sú aj plemená psov.

—————

Bleskovky

Tak máme tu nové bleskovky. Kto chce nech vyplní a dostane diplomik.

—————

Novinky

Tak tu budú novinky ako hovorí názov..... čo tu dáme s kamoškov nové tak to tu poznačíme...

—————


Anketa

Páči a vám náš web?

Áno.
79%
235

Nie.
21%
64

Celkový počet hlasov: 299