Lev
Lev
Dospelé levy majú jednofarebnú béžovú srsť a samce majú aj hustú hrivu. Srsť mláďat je naproti tomu škvrnitá, čo sa však postupne stratí, hoci u niektorých zvierat tento stav vydrží až do vysokého veku. Levy sa dožívajú priemerne 15 rokov, niektoré až 20 – v tom veku však majú už tak málo zubov, že jednoducho zahynú od hladu. Hoci sa levíča chce so svojou matkou hrať, tá počas horúceho dňa radšej odpočíva. Čaká ju totiž namáhavá noc: spolu s ostatnými levicami čriedy bude musieť vystopovať a zložiť nejaké veľké zviera – azda pakoňa pásavého či gazelu. Úžitok z toho bude mať celá svorka. Keď vidíte levicu maznať sa so svojim levíčaťom, zrejme vám ani nenapadne, že lev je po tigrovi druhá najväčšia šelma na svete: levice bývajú 175 cm dlhé a vážia 170 kg, samce dosahujú dĺžku 190 cm a hmotnosť 250 kg. Svorka potrebuje veľké teritórium, kde je dostatok koristi, aby mohla uspokojiť svoju potrebu mäsa. Podobne ako matky z ľudského rodu, aj levie matky sa hrajú zo svojimi deťmi. Keď má toho táto veľká šelma dosť, dá to najavo – podobne ako mačka domáca – dôrazným úderom labou. Na rozdiel od mačky domácej a iných druhov mačkovitých šeliem levy žijú spoločne vo svorkách. Kým levica sa zaoberajú lovom a obstaraním potravy, samce majú za úlohu chrániť a brániť svorku pred cudzími levmi. A robia to nielen hrozivým zarevaním, ale aj labami a zubami. Dospelé mladé samce sa totiž zdržujú do malých súperiacich skupín. Levíča sa nikdy nepúšťa na prieskum okolia samo, vždy je na blízku jeho matka, otec alebo teta, ktorí naň dávajú pozor. Na rozdiel od všetkých ostatných mačkovitých šeliem žijú levy v skupinách a udržujú medzi sebou trvalý tesný vzťah. Levica privádza na svet levíča – zväčša tri – po desaťtýždňovej brezivosti a rodí ich v húštine. Mláďatám sa otvárajú oči 10 dní po narodení, takže dovtedy sú celkom bezmocné. Potom však začnú nenapodobiteľne skúmať svoje okolie. Levica dojčí mláďatá vyše pol roka. Na výchove levíčat sa však podieľa celá svorka: mlieka sa môžu napiť nielen od svojej matky, ale od hociktorej inej dojčiacej levice vo svorke. Neskôr sa mladé levy začínajú zúčastňovať na love a na spoločnom hodovaní na mäse ulovenej koristi. Pri spoločných hrách majú levy zatiahnuté pazúry a nehryzú naplno. Postupom času sa však hry menia na boj o postavenie nielen v skupine mladých levov, ale aj v celej svorke. Keď leví dorast dosiahne vek dvoch až troch rokov, zo svorky ho vyženú. Aj keď sa levica iba tak voľne prechádza so svojimi levíčatami, podľa jej suverénneho správania vidieť, že sa nemusí ničoho obávať – a aj mláďatá vedia, že po jej boku sú v bezpečí. Levica totiž jediným úderom laby zlomí zebre väzy. To isté by sa stalo aj hyene, keby sa pokúsila priblížiť k levíčatám. Levíčatá sa hrou naučia všetko, čo neskôr budú potrebovať pri love. Útok na korisť si spočiatku trénujú zvyčajne medzi sebou. Aj matka levica býva obľúbenou obeťou pri tejto hre – podľa toho, kam až siaha jej trpezlivosť. Keď má toho dosť, dá to levíčatám celkom jasne najavo.
