Jazdecké disciplíny
Jazdecké disciplíny
Parkúrové skákanie je jedna z jazdeckých disciplín, v ktorej jazdec a kôň musia v ohradenom priestore – kolbisku prekonať predpísanú dráhu s rozostavenými prekážkami - parkúr, a to v stanovenom poradí a čase podľa pravidiel. Dĺžka dráhy, výška skokov, ich obtiažnosť a kombinácia zodpovedajú vždy príslušnému typu a stupňu predpísanej obtiažnosti. Parkúr stavia výhradne špeciálne školený odborník – parkúrmajster. Celková dĺžka parkúru v metroch nesmie prekročiť 60-násobok počtu prekážok. Prekážky sú maximálne 170 cm vysoké a 2m široké, pričom iba trojbradlie môže mať maximálnu šírku do 2,20cm, vodný priekop nesmie byť širší ako 4,5m. Prekážky sú stavané tak, aby v prípade ich nezvládnutia nedošlo k zraneniu koňa, t.j. časť, o ktorú kôň zavadí, by mala ľahko spadnúť.
Drezúra je jazdecká diciplína, v ktorej sa jazdec a kôň snažia v absolútnom súlade predvádzať vopred predpísané cviky v stanovenom poradí podľa vypísanej drezúrnej úlohy. Drezúrna úloha sa jazdí v drezúrnom obdĺžniku, 20m x 40m alebo 20m x 60m podľa typu drezúrnej úlohy. Jednotlivé cviky sa predvádzajú v písmenách, ktoré tvoria súčasť obdĺžniku. Rozhodcovia hodnotia každý predpísaný cvik známkou od nula do 10, pričom 0 znamená, že cvik nebol predvedený a 10 znamená, že bol predvedený excelentne. Zo súčtu pridelených známok sa vypočíta celková známka jazdca a koňa, ktorých nezávisle od seba hodnotia minimálne traja rozhodcovia.
šestranná spôsobilosť je najťažšia jazdecká disciplína, ktorá sa skladá z troch častí: drezúra, terénna jazda a parkúr. Jazdec na jednom koni počas náročných troch dní musí predviesť eleganciu a súlad v drezúrnej úlohe, aby mohli na druhý deň ukázať odvahu a vytrvalosť v najnáročnejšej časti terénnej jazde a tretí deň zvádli technický náročný parkúr na kolbisku. Terénna jazda alebo cross-country je jazda prírodou, počas ktorej jazdec a kôň absolvujú náročné prírodné skoky, ktoré sú pevné, ale pre koňa a jazdca musia byť aj v prípade pádu bezpečné. Často sú jej súčasťou aj vodné pasáže, náročné kombinácie, výskoky, zoskoky a náročné šírkové skoky. Kôň musí počas súťaže až dva krát absolvovať veterinárnu prehliadku, pričom prvá kontrola nasleduje hneď po príchode v mieste konania pretekov a druhá po náročnej cross-country jazdy.
Westernové jazdenie je spôsob jazdenia na koni, ktoré sa vyvinulo z pôvodného farmárskeho života a vojenských tradícií, ktoré so sebou priniesli španielski kolonizátori. Tak ako výstroj tak aj samotné jazdenie v plnej miere museli pomáhať napĺňať pracovné požiadavky kladené na kovbojov na americkom západe. Kovboji museli pracovať a jazdiť v sedle dlhé hodiny cez rôzny terén, často potrebovali ku svojej práci laso, ktorým zväzovali dobytok a najdôležitejšia bola pre nich schopnosť ovládať koňa jednou rukou, pričom súčasne používali laso druhou. Práve z týchto dôvodou sú westernové kone trénované na veľmi jemné pomôcky na tzv. "oťaž na krku", prostredníctvom ktorej pri jemnom tlaku na krk okamžite menia smer. Pôvodné westernové kone boli trénované tak, aby využívali istú časť vlatnej prirodzenej intuície pri prenasledovaní dobytka a tým sa vytvoril jazdecký štýl s hlbokým, štruktúrovaným sedom a tréningovými metódami sa podarilo vyvinúť koňa reagujúceho na najjemnejší tlak alebo pomôcku oťažou.
Jazdecká disciplína Vytrvalostné jazdenie je súťaž preverujúca rýchlosť a vytrvalostné schopnosti koňa. úspešný súťažiaci musí byť schopný správne zvoliť tempo a efektívne a bezpečne viesť koňa terénom. Súťaž pozostáva z niekoľkých kôl, fáz alebo úsekov trate. Na konci každého kola, a to minimálne každých 30 - 40 km, je povinná prestávka za účelom veterinárnej kontroly. Dĺžka každého kola a trvanie povinnej prestávky v každej veterinárnej uzávere by mali byť konzultované s veterinárnou komisiou. V súťažiach na 160 km musí byť najmenej päť veterinárnych kontrol alebo uzáver plus záverečná kontrola. Kolá môžu byť rozložené na dva alebo viac dní. Bez ohľadu na poradie alebo pravidlá štartu sa každý súťažiaci počas celej súťaže správa akoby bol sám a súťažil na čas.
